Prvé počiatky mesta Rím spadajú pravdepodobne do roku 753 pred Kr. Jeho založenie má však veľmi zaujímavú a tajuplnú legendu. Založenie Ríma ako mesta spadá už pod dejiny Tróje. Vtedy sa narodili dvojčatá - dvaja chlapci Romulus a Remus. Boli to synovia istého Aineiasa, ten bol potomkom samotného Anchísa a rímskej bohyne Venuše. Hneď po narodení boli dvojčatá na príkaz kráľa Alba Longa hodené do rieky Tibér. Ako zázrakom sa ani jednému z nich nič nestalo a s holým životom nakoniec doplávali na breh. Ich bolestný novorodenecký plač zahliadla vlčica. Ta si vzala bratov do starostlivosti a v ich ranom veku ich odkojila.
Keď bratia vyrastli, rozhodli sa postaviť vlastné mesto na brehu rieky Tibér. Vládcom mesta sa nakoniec stal Romulus. Remus sa mu totiž začal posmievať a sám Romulus ho zavraždil. Po Removej smrti sa Romulus cítil natoľko sebavedomý, že novo vybudované malé mesto pomenoval po sebe - Roma. Tento výraz sa neskôr začal prekladať ako Rím.
Kapitolská vlčica - bronzová socha v Ríme
Keď nakoniec zomrel aj sám vládca mesta Romulus, piše sa po jeho smrti ešte o troch mýtických rímskych kráľoch. Rím vtedy obývali Sabíni a Latinovia, národy strednej Itálie. Numa Pompilius zaviedol ako prvý kráľ typické rímske náboženské zvyky a obrady. Za vlády druhého mýtického rímskeho kráľa Tulla Hostilia vyšlo na známosť konečné porazenie krutého kráľa Alba Longa. Tretí mýtický panovník Ancus Marcius založil prvý prístav v Ostii.
Najvyššiu správnu moc rímskeho kráľovstva riadil „rex“, čo v preklade znamená „kráľ“. Táto hodnosť v Ríme zastávala moc nie len správnu, ale aj vojenskú a náboženskú. Mimo toho, stal hlavne na čele najvyšších a najbohatších rímskych rodín, ktoré túžili len po peniazoch a po moci. Stal tiež na čele rímskych staršinov (neskôr senátorov). Aj keď bol v Ríme vtedy už senát, senátori boli väčšinou bábkami kráľa a oficiálne sami v ničom nerozhodovali. Všetko riadil kráľ.
Mapa rímskeho kráľovstva a okolitých teritórii Senát počas rímskeho kráľovstva
Koncom 7. storočia pred Kr. napadli rímske kráľovstvo Etruskovia. Dôvod ich napadnutia a dobytia Ríma bol prostý - Rím sa dostával čím ďalej vyššie a bol čím ďalej mocnejší, čím mohol ovplyvňovať chody kmeňov na celom Apeninskom polostrove. Keď bol Rím Etruskami dobytý, zvolili si sami svojho kráľa. Prvým etruským kráľov v Ríme sa stal Tarquinius Priscus a to už roku 616 pred Kr.
Prvé zmienky o kmeni Etruskov na území severnej Itálie sú niekedy vo 8. storočí pred Kr. Nikdy nevytvorili jednotné etnikum s jedným panovníkom. Ich kmeň spočíval v 12 mestských štátoch. Každý tento etruský mestský štát mal svojho panovníka - kráľa. Ich pôvod je predmetom mnohých bádaní. Vedci sa domnievajú, že práve Etruskovia boli potomkovia Villanovanov a divokých pohanských nájazdníkov z Ázie. Vďaka miestnemu bohatstvu nerastných surovín, z ktorých vyrábali zbrane, ktoré vyvážali do všetkých kútov Európy a hlavne do Grécka a Fenície, sa z nich stal najvyspelejší kmeň v celej Európe a to po stránke ekonomickej aj vojenskej. Etruskovia so svojimi veľkými vrodenými technickými a umeleckými znalosťami čoskoro stavali prekrásne chrámy, dokonalé kamenné cesty, ale najmä veľmi dobre opevnené mestá.
Čo sa týka ich kultúry, tak vynikali v maliarstve, sochárstve, kamenárstve a predovšetkým v spracovaní rôzných kovov. Súčasťou ich každodenného života bol ich kmeňový tanec, hudba a vtedajšie hazardná, ale veľmi populárna hra v kocku. Všetky tieto etruské vymoženosti privádzali Grékov a Rimanov k údivu. Jediné, čo sa do gréckej a rímskej kultúry nezapadalo, bola etruská absolutná sloboda žien. Etruskovia vyrábali takisto kvalitný nábytok a zhotovovali predovšetkým dokonalé šperky z najdrahších kovov. Aj keď etruská a rímska kultúra bola úplne odlišná, dala etruská kultúra Rímu mnoho. Od Etruskov podedili Rimania napr. vtáčiu perspektívu, písmo a abecedu (z ktorej neskôr vznikla latinka), systém organizácie armády a predovšetkým neskôršie rímske klasické gladiátorske hry.
Ďalšia záhada ohľadne Etruskov je ich jazyk. To, ako sa dorozumievali, je predmetom mnohých bádaní archeológov a historikov. Isté je to, že Etruskovia nehovorili žiadnym z indoeurópskych jazykov, ale hovorili skôr tyrolskými a tyrhénskymi jazykmi.
Etruskovia zhotovovali mŕtvym sarkofágy z mramoru Nástenné etruské fresky Mapa rozšírenia Etruskov
Posledným etruským kráľom, ktorý vládol v rímskom kráľovstve bol Tarqinius Superbus, uvádzaný niekde tiež ako „Spupný“. Ten bol z mesta násilne vyhnaný rímskymi aristokratmi pod vedením istého Lucia Junia Bruta. Aristokrati boli rímski šľachtici, ktorí chceli získať pod svoj majetok čo najviac pozemkov, bohatstva a zlata, ktoré mohli. Syn Lucia Bruta vraj nechal znásilniť a zavraždiť jednu z najkrásnejších rímskych matrón, ctnostnú ženu Lukréciu. Etruský kráľ Tarqinius Superbus sa však pred aristokratmi nevzdal a požiadal o pomoc jedného z etruských mestských panovníkov, kráľa Porsennu. Ten vytiahol s vojskom proti Rímu. Podľa názoru niektorých historikov vraj mal Porsenna mesto dobyť a obsadiť. Iní historici však tvrdia, že kráľ Porsenna Rím nikdy nedobyl. Legenda z tej doby hovorí o tom, že Rím vtedy zachránil iba jeden muž - istý Horacius Cocles. Pravdepodobnejšia verzia je, že Rimanov obliehali Etruskovia a svoju slobodu si vykúpili za vysokú finančnú čiastku.
Doba okolo roku 500 pred Kr. znamenala pre rímske kráľovstvo vysokú výhodu. Rimania sa zbavili tvrdej nadvlády etruských kráľov. Vtedy už však bola doba rímskeho kráľovstva na konci. Zrejme na počiatku 5. storočia pred Kr. bolo premenené rímske kráľovstvo na rímsku republiku. Vtedy na počiatku vzniku republiky už bola moc Etruskov v takom úpadku, že nemohla už nijak ohroziť ďalší vývoj Ríma. Prostredníctvom kmeňa Etruskov sa vtedy Rimania dostali do styku s vyspelou gréckou kultúrou. Tým padla všetká vláda rímskeho kráľovstva a v Ríme bola nastolená republika.
Tarqinius Superbus Lucius Junius Brutus Etruský kráľ Porsenna Horacius Cocles