OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Povrch Zeme

Naša Zem je súčasťou Slnečnej sústavy. Je treťou planétou vzdialenou od Slnka. Je zatiaľ jedinou planétou, na ktorej je podľa súčasných vedeckých poznatkov potvrdený život. Má jedinú prirodzenú družicu - Mesiac.

Z vesmíru sa Zem javí ako obrovská modrobiela guľa. Modrá farba - vodné plochy, biela farba - vodné pary a oblaky. Našu Zem nazývame aj Modrá planéta, pretože väčšiu časť jej povrchu tvoria vodné plochy.

Planeta Zem z vesmiru

Modrá planéta (pohľad z vesmíru)

Povrch Zeme

Povrch Zeme je tvorený pevninou a vodnými plochami. Dve tretiny zemského povrchu pokrývajú oceány obrovských rozmerov. Jednu tretinu tvorí pevnina. Pevnina a vodné plochy však nie sú rozmiestnené rovnomerne. Väčšia časť pevniny sa nachádza na severnej pologuli. Súš tu zaberá 39% povrchu a vodné plochy 61%. Na južnej pologuli sa rozprestierajú prevažne oceány. Súš tu zaberá len 16% povrchu a zvyšok pokrýva vodná plocha.

Zemský povrch je súhrn plôch, ktoré ohraničujú zemské teleso. Zemský povrch má asi 510 065 600 km2. Tvorí vrchnú vrstvu litosféry, ktorá je v kontakte alebo prieniku s ostatnými sférami (atmosférou, biosférou alebo hydrosférou). 

Celkový povrch Zeme má rozlohu 510 065 600 km2. 

Povrch pevniny má rozlohu 149 408 000 km2.

Vodné plochy - svetový oceán má rozlohu 360 692 000 km2.

 

Pevnina

Pevnina Zeme je tvorená svetadielmi a kontinentmi.

Je to časť povrchu, ktorá nie je pokrytá svetovým oceánom. Pevnina predstavuje približne 29% zemeského povrchu. Je tvorená väčšinou v podobe kontinentov, ktoré vystupujú nad oceány. 

Zem je geologicky veľmi aktívne teleso, a preto sa tvar pevniny stále mení. Pevnina je v niektorých častiach po dlhé obdobia modelovaná, obrusovaná alebo nanášaná. Vznikajú a zanikajú moria a mení sa ich tvar. Kontinenty sa presúvajú, rozpadávajú a spájajú. 

Kontinenty

Pevnina leží na veľkých zemských kryhách, na základe ktorých členíme pevný povrch Zeme na kontinenty. Kontinent je veľká súvislá pevnina. Kontinenty ležia na litosferických doskách, ktoré sú stále v pohybe, pretože plávajú na roztavenom zemskom plášti. Najrýchlejšie sa pohybuje Južná Amerika a najpomalšie Antarktída. Zemský povrch je rozdelený na šesť kontinentov.

Medzi kontinenty patrí:

  1. Eurázia,
  2. Afrika,
  3. Severná Amerika,
  4. Južná Amerika,
  5. Antarktída,
  6. Austrália.

Eurázia       Afrika       Severná Amerika       Južná Amerika       Antarktída       Austrália     

 

Prehľadná tabuľka
Názov kontinentu Rozloha Časť povrchu
Eurázia 55 000 000 km2 10,8%
Afrika 30 500 000 km2 6,0%
Severná Amerika 24 000 000 km2 4,7%
Južná Amerika 18 000 000 km2 3,5%
Antarktída 13 000 000 km2 2,6%
Austrália 9 000 000 km2 1,7%

Najvyšším kontinentom je Antarktída, ktorá má priemernú nadmorskú výšku 2 280 metrov.

 

Svetadiely

Každý svetadiel Zeme má svoje pomenovanie, ktoré vzniklo v procese kultúrneho a historického vývoja a počas jeho osídľovania.

Medzi svetadiely Zeme patrí:

  1. Ázia - žije tu viac ako 3,8 mil. obyvateľov. Rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné a polovica ľudí žije na siedmych percentách súše. Dôvody sú rozsiahle územie nevhodné pre osídlenie (polárne oblasti, púšte a horské oblasti).  Veľmi osídlené je vnútrozemie Ázie. Najväčšia hustota zaľudnenia je pri pobreží a riečnej oblasti južnej, juhovýchodnej a východnej Ázie. Žije tam okolo 1 000 obyvateľov na km štvorcový. Bangladéš je štát s najväčšou hustotou osídlenia na svete. Najpočetnejšie národy: Čína, Hindustánci a Bengálci.
  2. Afrika - počet obyvateľov 740 mil. Rozmiestnenie je nerovnomerné (príčinou je Sahara). Najviac osídlené je pobrežie náhornej plošiny. Najväčšia hustota zaľudnenia je pri pobreží Guinejského zálivu, hlavne delta rieky Niger, asi 500 obyvateľov na km štvorcový. Najväčšia hustota je pozdĺž rieky Níl, kde žije 800 obyvateľov na km štvrcový.
  3. Amerika: Severná Amerika - 426 mil. obyvateľov. Pôvodné národy: Indiáni, Eskimáci - žltá rasa. Násilne privlečených 10 až 12 miliónov černochov z Afriky. Žijú tam mulati, mestici a zambovia. 80% obyvateľstva žije v mestách. Južná Amerika - počet obyvateľov je 327 mil. Hustota zaľudnenia je 18 obyvateľov na km štvorcový.
  4. Antarktída - je to jediný kontinent, ktorý nemá stále obyvateľstvo. Zdržiavajú sa tam iba veci, ktorí študujú prostredie v Antarktíde. Toto územie prechodne obýva cca. 46 vedeckých staníc, roztrúsených po celom území.
  5. Európa - 800 mil. obyvateľov. Hustota osídlenia: hlavne západné a južné pobrežie (napr. Holandsko). Podmienky pre život sú tu najvhodnejšie a je tu najvyššia životná úroveň. Rasová štruktúra: hlavne biela (europoidná) rasa.
  6. Austrália - 18 mil. obyvateľov. Hustota osídlenia je nízka: 2 ľudia na km štvorcový. Väčšina Austrálčanov je britského pôvodu. Pôvodný obyvatelia predstavujú len 1,5% všetkej populácie.

Európa       Ázia       Afrika       Severná Amerika       Južná Amerika       Austrália       Antarktída     

 

Názov svetadielu Rozloha Časť povrchu
Ázia 44 500 000 km2 8,7%
Amerika 42 000 000 km2 8,2%
Afrika 30 500 000 km2 6,0%
Antarktída 13 000 000 km2 2,6%
Európa 10 500 000 km2 2,1%
Austrália 9 000 000 km2 1,7%

Najnižším svetadielom je Európa, ktorej priemerná nadmorská výška je iba 340 metrov.

 

Svetový oceán

Oceány a moria zaberajú takmer tri štvrtiny z celkovej rozlohy povrchu našej Zeme. Oceány a moria sú navzájom pospájané. Vytvárajú súvislý vodný obal Zeme, ktorý sa nazýva svetový oceán.

Dno oceánov a morí je členité podobne ako povrch pevnín. Sú tu vyššie pohoria, hlbšie priekopy, dlhšie horské chrbty, väčšie roviny a panvy. Rozloha oceánov a morí na severnej a južnej pologuli je rôzna. Na južnej pologuli je rozloha oceánov väčšia ako na severnej.

Svetový oceán tvoria oceány:

  • Tichý oceán,
  • Atlantický oceán,
  • Indický oceán,
  • Severný ľadový oceán.

Svetový oceán tvoria moria:

  • okrajové - moria na okrajoch oceánov, čiastočne ohraničené pevninou (napr. Severné, Sargasové, Arabské),
  • medziostrovné (napr. Filipínske, Jávske, Karibské),
  • vnútorné - takmer uzavreté medzi pevninami (napr. Čierne, Jadranské, Baltské, Biele, Azovské, Egejské).

Časti morí, ktoré zasahujú do pevniny nazývame:

  • záliv - hlboký výbežok oceánu alebo mora do pevniny (napr. Perzský, Mexický, Bengálsky, Guinejský),
  • prieliv - úzky pas mora rozdeľujúci súše a spájajúci moria (napr. Lamanšský, Magalhaesov, Gibraltársky),
  • prieplav - umelo vybudovaná vodná cesta prepajajúca moria alebo rieky navzájom (napr. Suezský, Panamský).

Tichý oceán

Tichý oceán (Pacifik) je najväčším oceánom na Zemi. Zaberá viac ako tretinu zemského povrchu a polovicu svetového oceánu. Názov „Tichý“ dostal v 16. storočí od portugalského moreplavca Fernanda Magalhãesa, pretože počas celej jeho plavby bolo more pokojné, bez jedinej búrky. 

Tichý oceán sa rozkladá medzi svetadielmi:

  • Amerika,
  • Ázia,
  • Austrália,
  • Antarktída.

V Tichom oceáne je najviac priekop. Priekopy dosahujú najväčšie hĺbky. Najhĺbšia je Mariánska priekopa - 11 034 metrov.

Medzi moria Tichého oceánu patrí napríklad:

  • Japonské more,
  • Juhočínske more,
  • Koralové more.

Najväčšie more Tichého oceánu je Filipínske more.

Tichy ocean mapa             Marianska priekopa

                               Poloha Tichého oceánu                               Poloha Mariánskej priekopy na mape

Atlantický oceán

Atlantický oceán (Atlantik) je rozlohou druhý najväčší oceán na Zemi (92 mil. km2). Rozprestiera sa od Severného ľadového oceánu po Antarktídu.

Pre Európu je najdôležitejším oceánom, pretože obmýva väčšiu časť európskeho pobrežia.

Atlantický oceán spoznali Európania ako prvý oceán. V roku 1492 výprava Krištofa Kolumba smerovala z Európy cez Atlantický oceán na západ. Keď narazili na pevninu, domnievali sa, že pristáli v Indii. Objavili však nový svetadiel - Ameriku.

Atlantický oceán obmýva:

  • pobrežie západnej Európy,
  • pobrežie západnej Afriky,
  • východné pobrežie Severnej Ameriky,
  • východné pobrežie Južnej Ameriky,
  • Antarktídu.

Medzi moria Atlantického oceánu patrí napríklad:

  • Stredozemné more,
  • Severné more,
  • Baltské more.

Najhlbším miestom Atlantického oceána je Portorická priekopa - 8 648 metrov.

Atlanticky ocean mapa               Stredozemne more mapa

                       Poloha Atlantického oceánu                                    Mapa Stredozemného mora

Indický oceán

Indický oceán je rozlohou tretí najväčší oceán na Zemi. Je najteplejší a najslanší zo všetkých oceánov. Rozprestiera sa prevažne na južnej pologuli. Na juhu sa spája s Atlantickým a Tichým oceánom.

Indický oceán obmýva:

  • pobrežie Afriky,
  • pobrežie Ázie,
  • pobrežie Austrálie,
  • Antarktídu.

Medzi moria Indického oceána patrí napríklad:

  • Arabské more,
  • Mackenzieho more,
  • Červené more.

Najhlbšiou priekopou Indického oceánu je Jávska (Sundská) priekopa - 7 450 metrov.

           

                                     Poloha Indického oceána                                Červené more na mape

Severný ľadový oceán

Severný ľadový oceán je rozlohou najmenší oceán a zároveň najchladnejší oceán na našej Zemi. V niektorých oblastiach ho nazývajú aj Arktický oceán. V minulosti ho ľudia považovali za súčasť Atlantického oceána.

Rozkladá sa okolo severného pólu, leži v strede severnej polárnej oblasti, ktorú nazývame Arktída.

Severný ľadový oceán obmýva:

  • Európu,
  • Áziu,
  • Severnú Ameriku,
  • Grónsko.

Medzi moria Severného ľadového oceánu patrí:

  • Barentsovo more,
  • Grónske more,
  • Nórske more.

          

                          Severný ľadový oceán na mape               Zamrznuté kryhy v Severnom ľadovom oceáne